Vznik a história zlatníctva

Zlatníctvo, strieborníctvo a príbuzné odvetvia sa zaoberali výrobou šperkov. Táto výroba bola už v pradávnych dobách na vysokej úrovni, o čom svedčia nálezy v hrobkách egyptských faraónov, vykopávky šperkov  z doby okolo r. 2500 p.n.l v Tróji, v neskorších dobách v Grécku, malej Ázii, v Babylone aj v Ríme. Každé historické obdobie sa vo vývoji umenia vyznačuje určitým slohom. Podobne ako staviteľstvo alebo odievanie bol i šperk slohovým doplnkom svojej doby. Šperk nebol výlučne ozdobou, ale často slúžil  ako náboženská potreba. Ľudia nosili ozdoby a drahokamy ako talizmany a amulety na ochranu proti neviditeľným mocnostiam a kúzlám, alebo im pripisovali nadprirodzenú silu a moc.

V neskorších dobách bol šperk symbolom určitého významného spoločenského postavenia. Kráľovské žezlá a koruny patrili k oficiálnej pompe panovníkov, kalichy a pontifikálne slávnostné prstene boli zasa znakom cirkevnej moci. V histórii  obliekania  mal úžitkový šperk nemalú úlohu a stal sa priamou súčasťou odevu. Tak tomu bolo s ihlicami, sponami, prackami, opaskami a pod. Čím väčším bohatstvom kto oplýval, tým viac lipol na svojom postavení a moci, ktorú dával šperkami viditeľne najavo. Nie len  v staroveku a stredoveku, ale i v dnešnej dobe často počúvame o rodinných šperkoch. Zvlášť o prsteňoch a drahokamoch so zvláštnymi tradíciami. Strata takéhoto prsteňa  neznamenala len hmotnú škodu, ale považovala sa aj za zlé znamenie do budúcnosti.

       Ozdoba primitívneho človeka bola veľmi jednoduchá a ozdobné predmety nevyžadovali  precízne opracovanie. Na šnúry, ktoré sa nosili na krku alebo na zápästí, sa navliekali rôzne rybie kosti, alebo jelenie a medvedie zuby. Tak vznikali náramky a náhrdelníky. Medzi najstaršie materiály, z ktorých sa vyrábali sekery, nože a iné nástroje k opracovaní rôznych  predmetov, patrili nefrit a jadeit. Z týchto kameňov sa v Číne a v Indii vyrábali amulety a veľmi obľúbené šperky. V predhistorických dobách sa okolo roku 8000-5000 p.n.l. nosili v Egypte  na členkoch šnúry zo zlatých guľôčok a plieškov. V neskorších dobách sa stáva šperk v Egypte symbolom náboženského kultu tak ako nikde inde na svete.

          Muži nosili najviac prstene s otáčavým kameňom, na jeho jednej strane bol vyrytý znak, používali ho ako pečatidlo. Na druhej strane bývala  obvykle vyrytá kamej, to je šperkový kameň z dvojfarebného vrstveného materiálu, s reliéfne vyrezávanými  figurálnymi motívmi, pričom je vyrezaný vo svetlejšej hornej vrstve,zatiaľ čo spodná vrstva je tmavšia a vytvára kontrastný podklad.

egyptsky-zlaty-prsten

           Egyptský šperk sa potom rozšíril do okolitých  zemí a mal vplyv na šperkárske umenie v Malej Ázii, Babylone, Grécku a Ríme. Dovoz farebných prírodných drahokamov a perál z Indie mal vplyv na charakter šperkov, ktorý sa tak značne spestril.

        Skvelým dokladom vyspelosti slovanského šperkárstva sú vzácne nálezy na území  Veľkej  Moravy z 9.storočia n.l. Z technického hľadiska je prevedenie týchto zlatých a strieborných šperkov a ozdôb veľmi náročnou zlatníckou prácou, lebo sú zdobené jemnou granuláciou: je na nich patrný byzantský vplyv. K vývoju  českého  zlatníctva  značne  prispievala hojnosť drahých kovov, ktoré sa u nás ťažili najviac ryžovaním z riečneho piesku a neskoršie tiež dolovaním.  V stredoveku sa zlatníci zameriavali najviac na výrobu chrámových šperkov. Pri kráľovských dvoroch boli vynikajúci zlatníci preslávení svojou zručnosťou. Z doby panovania  Karla IV. sa zachoval šperk mimoriadne vzácny. Je to Svätováclavská kráľovská koruna, vyrobená zo zlata a drahých kameňov, ktorú dal kráľ Karol IV. zhotoviť v  roku 1346  českými zlatníkmi.                                                                                                                                                                                                                                 koruna                         

       V novoveku sa zlatníctvo mení v skutočné umenie.V múzeách aj v súkromných zbierkach sú uložené nádherné umelecké diela majstrov zlatníkov. Renesančný  zlatník bol všeumelec. Šperk nielen navrhoval a vyrábal, ale i ryl, cizeloval, emailoval. Jedným z vynikajúcich zlatníkov tej doby bol Benvenuto  Cellini  1500-1571, žiak slávneho maliara a sochára Michelangela, ktorý tiež vynikal v zlatníctve. Cellini, rodák z Florencie, bol nielen vynikajúci zlatník, rytec, cizeler, ale tiež známy sochár. Svoje diela vytváral na kráľovskom dvore  francúzskeho kráľa Františka I. v Paríži. Z jeho početných diel sa zachovala soľnička Františka I., ktorá je uložená v múzeu vo Viedni.

Cellini_06

         Oproti minulým dobám sa šperky stali dostupnejšie. Prstene, náhrdelníky, náramky, náušnice, brošne a ďalšie ozdoby sa vyrábajú preto, aby svojím dokonalým prevedením dali vyniknúť kráse, pôvabu a vkusu v odievaní moderného človeka. Tieto doplnky majú hlavne u žien prispievať k tomu, aby sa vo vhodnom spojení s oblečením dosiahli pri slávnostných príležitostiach čo najestetickejší vzhľad.

odporúčané

Niečo o puncovaní drahých kovov

Všetko, čo je vzácne, priťahuje okrem poctivých ľudí aj množstvo podvodníkov. Drahé kovy, ako zlato či striebro, nie sú výnimkou. Znalosť problematiky puncovania vám preto môže ušetriť vaše peniažky a dodať

Vplyv zlatých šperkov na celkový dojem z outfitu

Zlaté šperky majú významný vplyv na celkový dojem z outfitu, zvyšujú jeho estetickú príťažlivosť a vypovedajú o štýle a postavení nositeľa. Luxusná a nadčasová povaha zlata dodáva každému vzhľadu nádych

Trendy zlaté šperky

Rok 2022 je ideálny na zmenu vášho štýlu. Ak máte radi kvalitné doplnky, musíte si vybrať nové štýlové zlaté šperky. Niektoré trendy zlatých šperkov vás môžu prekvapiť a zaujať. Poďte sa